Poviem to dosť subjektívne. Od vzniku SR sa na Slovensku vystriedalo niekoľko vládnych koalícií. Najskôr to boli 3 vlády pod taktovkou Vladimíra Mečiara. Mečiarizmus bol všeobecne označovaný za zlatý vek korupcie a tunelovania a medzinárodnej nevôle. V roku 1998 prišla vytúžená zmena ktorú viedol Mikuláš Dzurinda. Po jeho dvoch vládach mezinárodného uznania a upratovaní v ekonomike sa po voľbách 2006 vlády ujal Róbert Fico. Tí čo videli len peniaze z trochu vyžších dôchodkov a všeliakých príspevkov tlieskali. Racionále zmýšľajúci a ekonomicky cítiaci inteligentnejší ľudia však museli byť len proti. V posledných voľbách, keď to už do poslednej chvíle vyzeralo, že sa vláda nezmení a Slovensko bude pokračovať v oživovaní postkomunistických prežitkov (ktorých je v tomto štáte neúrekom), sa tesne ale predsa presadila vláda od ktorej sa dali očakávať pokroky a napredovanie Slovenska. Včera sa táto vláda rozpadla. Richard Sulík dal Ficovi do ruky šancu vládnuť.

Ja Sulíkovi len tlieskam! Pretože rozbil pravicovú vládu? Nie! A netlieskam mu ani preto, že zapríčinil predčasné voľby. Richard Sulík je prvým Slovákom v histórii moderného Slovenska, čo si nenechá diktovať politiku zo silného Východu či Západu. Slovensko sa v histórii vždy len s niekým viezlo. Raz s Uhorskom, neskôr s Rakúskom, potom s Českom, ďalej s 3. ríšou, následne s mocnosťami dohody, potom so Sovietskym Zväzom a podľa novej módy s EÚ. Musím povedať, že zo všetkých týchto našich "rukavaditeľov" ma najviac sklamala práve Európska Únia.

Tak ako som kedysi ešte ako stredoškolák tlieskal Dzurindovi ku vstupu do EÚ, tak teraz tlieskam Sulíkovi k upozornieniu Brusselu, že Brussel nie je Moskva a žiadny Európski súdruhovia nám nebudú vymieňať názory za správne. Euroval v takejto podobe v akej ho odsúhlasili okrem Slovenska všetky štáty Eurozóny sa zvrhol zo záchranného člna na deravé záchranné koleso. A práve preto tlieskam Richardovi Sulíkovi. Kiež by to bol signál aj pre ostatné štáty EÚ.